STOP obchodovaniu s ľuďmi

→ Užitočné rady
Čo je to?

Podľa odhadov medzinárodných organizácií sa ročne stáva obeťami obchodovania s ľuďmi  na celom svete približne 700 tisíc až 2 milióny osôb, niektoré hovoria o viac ako 4 miliónoch obetí.  Jedná sa pritom o vážne porušovanie ľudských práv – zneužívaním osôb na vlastné obohacovanie, s využívaním rôznych mechanizmov a praktík narúšajúcich integritu obetí. Do obchodovania s ľuďmi sú zväčša zapojené celé organizované zločinecké skupiny, nezriedka s medzinárodnou pôsobnosťou. Momentálne patrí celosvetovo tento druh nelegálnej činnosti  popri obchode so zbraňami a drogami  medzi najviac výnosné a najrýchlejšie sa rozrastajúce. Býva úzko prepojený s ďalšími kriminálnymi aktivitami ako je pašeráctvo, obchod s drogami, pranie špinavých peňazí a podobne. Neustále pribúdajú jeho nové formy – čo okrem iného sťažuje prácu polície a vyšetrovanie prípadov. Kým pred pár rokmi sa jednalo prevažne o ženské obete obchodovania pre sexbiznis, v súčasnosti prudko narastá počet obchodovaných mužov – na nútenú prácu, nútené žobranie a podobne.

Problematiku obchodovania s ľuďmi na medzinárodnej úrovni špeciálne upravuje a definuje Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (tzv. Palermský protokol). Za Slovenskú republiku bol podpísaný v roku 2000 v Palerme.


Príčiny novodobého otroctva

Hlavné dôvody existencie obchodovania s ľuďmi sa spájajú s javmi ako je chudoba, vysoká nezamestnanosť, nedostatočný prístup ku vzdelaniu a iným zdrojom, absencia rovnosti príležitostí, potláčanie osobných slobôd, politická nestabilita, represie, vojny a pod. Na tieto javy teda nadväzuje migrácia – legálna aj ilegálna, ktorá vo vysokej miere uľahčuje obchodníkom ich činnosť. Ľudia sa presúvajú za vidinou lepšieho života, novými možnosťami – nezriedka pod tlakom okolností, ktorý obchodníci dokážu ešte zväčšiť a využiť na svoje ciele.

Páchatelia týchto kriminálnych aktivít vždy využívajú zraniteľnosť svojich obetí alebo ich dôveru. Nemusí sa však jednať len o ľudí v núdzi (aj keď tí tvoria prevažnú časť obetí obchodovania, hľadajúc riešenie svoje ťažkej situácie) – často sa prvotný nábor vykonáva prostredníctvom ponúk študijných pobytov, ponúk na sobáš, predstierania lásky a blízkeho vzťahu – čím sa ohrozenou skupinou stávajú v podstate všetci – bez rozdielu vzdelania, národnosti či veku.


Charakteristické znaky obchodovania s ľuďmi

Obchodované osoby sú držané pod vyhrážkami, zastrašovaním alebo fyzickým násilím na nejakom často od domova vzdialenom mieste alebo v cudzine, sú nútené k práci, ktorú by dobrovoľne nevykonávali, alebo v podmienkach, ktoré by pre ne boli za normálnych okolností neprijateľné. Je im obmedzená sloboda pohybu (napríklad zamykaním), pri pobyte mimo krajiny pôvodu im bývajú odobraté mobilné telefóny a karty, tiež doklady (hoci pod rúškom klamstva s udaním nepravdivých dôvodov na to), dostávajú sa do tzv. dlžníckeho vzťahu s obchodníkmi – kedy musia svojou prácou, teda bez poberania mzdy, splácať fiktívny, zvyčajne nadsadený dlh za cestovné, sprostredkovateľské či ubytovacie náklady. Ak sú v krajine nelegálne, vyhrážky udaním polícii sú bežnou a veľmi účinnou zbraňou obchodníkov – čím obeť nadobudne pocit, že právo nie je na jej strane. Pri nútenej prostitúcii zvyknú byť obetiam podávané na zvýšenie výkonnosti a znižovanie odporu rôzne druhy drog. Často sa stáva, že za prácu nedostávajú žiadnu alebo len minimálnu mzdu, musia pracovať dlhé hodiny bez možnosti odpočinku, s minimálnym prísunom stravy a stávajú sa tak ľahšie ovládateľnými bez sily bojovať. Asi najúčinnejšími sú však  vyhrážky, že bude ublížené ich príbuzným a rodine, ak prípad ohlásia na polícii alebo utečú.

Bežne je za obchodovanie s ľuďmi považovaná najmä nútená prostitúcia žien a detí, či nedobrovoľné odoberanie orgánov, patria tu však pri splnení vyššie uvedených znakov tiež pomocné práce v domácnosti (vrátane au-pair, opatrovateľstva), práca v poľnohospodárstve, legálnych aj ilegálnych továrňach, práca v oblasti služieb a stravovania (hotely, reštaurácie a pod.), nútené sobáše, nútené žobranie na uliciach, nútená pouličná kriminalita či nútená účasť na kriminálnych aktivitách (napr. drogových mafií).


Obete obchodovania s ľuďmi

Aj keď neexistuje jednoznačný profil obete obchodovania s ľuďmi, stále platí, že najviac zraniteľnou skupinou sú ľudia so sociálne-ekonomicky znevýhodneného prostredia.  Väčšina obetí má nižšie vzdelanie, nie je to však jednoznačne predurčujúci znak, nakoľko veľké percento tvoria aj ľudia s ukončeným stredoškolským či vysokoškolským vzdelaním. V porovnaní s predošlými rokmi, kedy boli obeťami najmä ženy obchodované pre sexbiznis, pribúdajú mužské obete nútených prác. Tiež sa znižuje vek obetí, narastá počet obchodovaných detí. Dôležitým faktorom zvyšujúcim možnosť skúsenosti obchodovania s ľuďmi (najmä už v situácii ohrozenia pri potrebe bojovnosti a duchaprítomnosti) je tiež prežité násilie alebo zneužívanie (najmä počas detstva) a teda následne  nižšia sebaúcta, väčšia labilita a zraniteľnosť jednotlivcov.


Obchodovanie s ľuďmi v Slovenskej republike

Slovensko je zatiaľ prevažne zdrojovou a tranzitnou krajinou obetí obchodovania s ľuďmi.

Slováci, ktorí sa stávajú obeťami, odchádzajú najmä do Veľkej Británie, Nemecka, Rakúska, Holandska, Talianska, Švajčiarska či Japonska za ponukou legálnej práce s vysokým zárobkom. Je im sľúbené vybavenie všetkých dokladov potrebných pre prácu v zahraničí, často aj zaistenie ubytovania a stravy. Podmienky a dohody sa neskôr, v čase, keď je obeť mimo svojho domova a pod kontrolou obchodníkov, postupne menia. Nie vždy sú znaky obchodovania rozpoznateľné hneď – čo si obchodníci najmä na začiatku poisťujú vzbudením dôvery a veľmi priateľským správaním sa k obeti.

Slovenské obete obchodovania s ľuďmi (najmä na nútené práce) pochádzajú predovšetkým z oblastí Slovenska s vysokou mierou nezamestnanosti. Špecifickou skupinou sú tiež Rómovia, ktorí bývajú vo svojich komunitách zneužití aj v súvislosti s výskytom úžery. Veľmi zraniteľnou skupinou sú  odchovanci detských a reedukačných domovov, ktorí sa po ich opustení ocitajú často na ulici, bez zázemia, dostatočných kontaktov a istôt.

Cudzinci, ktoré sú prevádzaní cez Slovensko do krajín EÚ, pochádzajú predovšetkým z krajín východného bloku: Ukrajiny, Bieloruska, Ruska, Moldavska, Rumunska, Bulharska, Číny, Vietnamu. Často sa bez platných dokladov a pracovného povolenia či povolenia k pobytu ocitajú vo vážnej situácii a ľahko sa stávajú obeťami obchodníkov s ľuďmi. Neovládanie jazyka danej krajiny opäť nahráva kriminálnym skupinám, ktoré tak majú v rukách zraniteľnejších jednotlivcov.

Viac sa o tejto problematike dozviete  na http://www.minv.sk/?obchodovaniesludmi



Užitočné rady

Indikátory obchodovania s ľuďmi:

  • človek nemá prístup k svojim dokladom
  • nemá slobodu pohybu a možnosť odísť, ak chce
  • nemá slobodu kontaktovania rodiny a blízkych, môže mu byť odobratý mobilný telefón
  • je nútený k vykonávaniu inej práce, ako mu bola sľúbená, alebo za iných podmienok
  • je rôznymi formami zastrašovaný, vyhrážajú sa mu
  • vyhrážajú sa mu deportáciou alebo odovzdaním polícii
  • je mu odoberaná časť mzdy, nie je vôbec vyplatená alebo je banková karta účtu v rukách zamestnávateľa
  • je nejakým spôsobom angažovaný proti svojej vôli v sexbiznise alebo inej nútenej práci
  • je mu ubližované fyzicky, psychicky, sexuálne alebo trpí nedostatkom jedla, vody, spánku, lekárskej starostlivosti alebo iných základných potrieb
  • je nútený splácať dlh za cestu, ubytovanie, sprostredkovanie práce

Ak budeš kontaktovať agentúru alebo odpovedať na inzerát, zaujímaj sa o

  • registráciu a overenie agentúry či firmy, ktorá prácu ponúka (referencie, www.upsvar.sk, 0800 800 818)
  • presný popis tvojej pracovnej náplne – a trvaj na tom, aby bola uvedená v pracovnej zmluve
  • dobu, na akú bude pracovná zmluva podpísaná
  • zaistenie pracovného povolenia a zdravotného poistenia – informácie o nich majú byť zakomponované v pracovnej zmluve
  • presné adresy tvojho prípadného pracoviska a ubytovania – a spoj sa vopred s budúcim zamestnávateľom
  • dĺžku a rozvrh pracovnej doby, výšku stanovenej mzdy, spôsob a termín vyplácania
  • výšku odmeny pre agentúru za sprostredkovanie práce

Podpisuj len zmluvu, ktorej rozumieš! Ak je v inom jazyku, daj si ju dobre preložiť!


Ak sa chystáš využiť ponuku niekoho z tvojho okolia: 

  • over si všetko, čo ti je ponúknuté (skontaktuj sa s potenciálnym zamestnávateľom, ľuďmi, ktorí pre neho pracovali,..)
  • nevezmi žiadnu prácu len na základe ústnej dohody
  • zaujímaj sa aj o ďalšie podmienky tvojho pobytu mimo domov /ubytovanie – adresa, cena a spôsob hradenia, voľný čas…

Čo pred vycestovaním? 

  • zabezpeč si dostatok peňazí (prípadne medzinárodnú platobnú kartu) – aj na prípadnú núdzovú cestu späť
  • skontroluj si platnosť svojho cestovného dokladu – podľa plánovanej dĺžky svojho pobytu, aj podmienok krajiny, do ktorej cestuješ
  • ak je to potrebné, vybav si víza pre danú krajinu (príp. aj tranzitné, ak je treba pri prechode cez územie ďalšej krajiny)
  • zisti, aké formality musíš v danej krajine po príchode vybaviť
  • sprav si kópiu svojho cestovného dokladu
  • zisti si a poznač/nauč sa/ telefónne číslo slovenského konzulátu v krajine, do ktorej ideš – v núdzi ti jeho pracovníci môžu pomôcť
  • zabezpeč si cudzojazyčný slovník
  • dohodni sa so svojimi blízkymi, v akom čase sa budeš pravidelne ozývať (najlepšie telefonicky)
  • nechaj svojim blízkym adresu, na ktorej sa budeš zdržiavať/pracovať a kontakt na zamestnávateľa

Počas pobytu v zahraničí

  • nikomu nedávaj svoj pas/občiansky preukaz – ani v prípade, že tvoj zamestnávateľ/agentúra potrebuje vybaviť nejaké formality – v tom prípade trvaj na tom, že pôjdeš s nimi
  • ak máš podozrenie, že má o Tvoje doklady niekto záujem, nos ich stále so sebou
  • stratu dokladov hlás okamžite miestnej polícii, príp. na našom veľvyslanectve – je dobré mať aj ich potvrdenie o strate
  • ak sa ti zdá, že pracovné podmienky sú iné, ako ste sa dohodli a je uvedené v zmluve, kontaktuj agentúru/osobu, ktorá ti prácu sprostredkovala a tiež svojich blízkych/priateľov
  • kontaktuj pravidelne svojich blízkych podľa dohody
  • každú zmenu pobytu či práce im ohlás
  • neprijímaj žiadne dary, nerob si záväzky voči zamestnávateľovi
  • všímaj si možné zmeny v správaní zamestnávateľa – snahu o obchádzanie formalít, nátlaky na teba a pod.
  • aj keď pracuješ nelegálne, v prípade núdze kontaktuj políciu!
  • ak by si sa stal/a obeťou obchodovania s ľuďmi, máš právo vyhľadať pomoc a kontaktovať políciu aj v prípade, že si bol/a donútená k akýmkoľvek kriminálnym aktivitám (drobné krádeže, falošné doklady, pašovanie drog, ..)!

Relevantné informácie nájdeš aj na:
http://www.bezpecnecestovanie.iom.sk/

Ak máš akékoľvek pochybnosti pred odchodom do zahraničia, alebo si sa sám vrátil so zlou skúsenosťou, kontaktuj národnú telefonickú linku pomoci

0800 800 818    BEZPLATNE!

Slovenská katolícka charita sa venuje problematike obchodovania s ľuďmi v rámci svojho projektu Stop obchodovaniu s ľuďmi už štvrtý rok. Je poskytovateľom služieb pre Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pričom hlavnými piliermi programu sú

  • PREVENCIA A OSVETA
  • VYHĽADÁVANIE OBETÍ
  • OCHRANA A REINTEGRÁCIA OBETÍ

Viac informácií o programe ako aj kontaktné informácie v prípade záujmu o spoluprácu alebo pomoc nájdete na:

http://www.charita.sk/stranky/pomoc-obetiam-obchodovania-s-ludmi

Jedna odpoveď na STOP obchodovaniu s ľuďmi

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


− 3 = tri

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>